Careful, fragile!

22.september 2012

Ako rýchlo sa môže v dnešnej dobe stať z priateľa nepriateľ človek, ktorému na Vás už až tak veľmi nezáleží? Podľa mojej poslednej skúsenosti, to môže napríklad trvať tri krátke správy na sociálnej sieti. V tom slede emócií absolútne nezaváži, či ste kamaráti týždeň alebo ste celoživotní priatelia. Žiaľ, čím viac ste niečo také nečakali, tým viac to zabolí.

A preto sa pýtam, je vôbec nejaký spôsob ako si udržať priateľstvo? Skôr či neskôr predsa musí prísť téma alebo životná situácia, na ktorej sa nezhodnete. To mám teraz nasilu niečo vravieť alebo činiť tak, aby bola vždy tá druhá strana so mnou spokojná? A čo ak nie? Možno chcem byť sám sebou a chcem vyjadriť svoj názor, ktorý má byť opačnou stranou zvážený. Prečo si vačšina myslí, že skutočné priateľstvo je iba o tom ako dobre si rozumieme a koľko hodín denne sa spolu smejeme? Ja by som oveľa viac uvítal človeka, ktorý mi dá facku, keď robím niečo zle. Nakričí na mňa do telefónu, keď sa zachovám ako idiot. Nájde si na mňa čas, aj keď je vyťažený. A za toto všetko môžem ponúknuť iba jedno..

Moju lásku, oddanosť, pomoc a úprimnosť (či už pozitívnu, alebo negatívnu).

S každým výnimočným človekom v mojom živote sa snažím zaobchádzať s úctou a opatrne, no nie každý si to zaslúži a žiaľ - nie každý o to stojí. Boh dáva, Boh berie. Ľudia do nášho života prichádzajú rovnako rýchlo ako z neho odchádzajú, a preto buďme opatrný. Každý jeden je citlivou zásielkou...

Me, myself & I

15.apríl 2012

Každé ráno sa snažím postaviť pred zrkadlo a povedať si: "Mám ťa rád, lebo si debil..:)"
Táto malá myšlienka je v živote každého z nás veľmi podstatná. Nehovorím, aby sme si teraz nadávali do debilov. Pointa je v tom, uvedomiť si ako veľmi sme na tomto svete podstatní. Koľko veľa dobra môžme spraviť a koľko ľudí naokolo môžeme urobiť šťastnými. Základ všetkej tejto pozitívnej energie je práve v tejto prvej vete.

Človek musí mať najskôr rád seba, až potom dokáže naplno ľúbiť a obšťastňovať ostatných. Pretože iba sebaúcta, sebadôvera a malý, no zdravý kúsok egoizmu nás dokážu doviesť k záveru. K záveru, ktorý je tak podstatný v šírení dobra a pozitivizmu.

Práve preto chcem svoj život žiť tak, ako chcem ja, a nie tak, ako to chce odo mňa spoločnosť. Chcem si stáť za svojimi názormi a rozhodnutiami, aj keď budú častokrát chybné. Chcem sa učiť na svojich vlastných chybách, pretože iba pád na zem nás vždy donúti vstať a byť obozretnejšími. Chcem sa spoliehať iba na seba a nebyť nikomu nič dlžný. Chcem sa pozerať priamo vpred, ísť za svojimi cieľmi a dokázať všetkým, že moje víťazstvá sú opodstatnené.

Akú energiu vysielam, taká sa ku mne aj vráti. Napriek ťažkým časom, ktoré mnohí z nás prežívajú - snažme sa byť silnými a ku koncu budeme víťazmi. Snažme sa hľadať pozitíva, aj keď je situácia očividne negatívna.

Premýšlanie mozgom je korektné, no skúste niekedy premýšlať srdcom. Zvykne to mať oveľa lepšie následky...

Byť verný? .. No neviem..

15.marec 2012


Práve si píšem s Marcom, ktorý jasne a zreteľne vyjadril svoj názor na tému nevera.

"Nie! Niečo také by som v živote nebol schopný odpustiť..!"

Tu nastáva problém, cez ktorý sa väčšina vzťahov nedostane. Ak človeka skutočne milujeme, tak je ním nevera. Ak nie, tak peniaze.  Naozaj by mala byť nevera potrestaná vždy tak kruto? Prečo sa na to nikdy nepozriete aj z inej strany? Vraví sa, že na vzťahu sa podieľajú vždy dvaja ľudia. Preto vravím, že ak nastane bod s názvom nevera, musím si uvedomiť dôvody, na základe ktorých sa môj partner k niečomu takému vôbec uchýlil.. Chýba mu niečo? Zanedbávam ho? Nie som dostatočne pozorný? Nemyslím častejšie na seba ako na neho? Dalo by sa pokračovať...

Poviem Vám, my muži to máme ťažké. Veľakrát sa stane, že penis neprekričíme. Príde to ako blesk z jasnej oblohy, nečakane a my nevieme, čo robiť. Koniec koncov čo sa týka sexu, v úplnej hĺbke našej podstaty, sme len zvery. Konáme podľa pudov, podľa inštinktov a ego samca je niekedy väčšie ako my sami. Je dokázané, že vnímanie sexu ako takého sa medzi mužmi a ženami výrazne líši. Mnohí z nás vedia oddeliť lásku od sexu. Takí sme my muži. Chceme byť proste pánmi všade kam vojdeme. Nevravím, že je to správne, nevravím poďme a podvádzajme svojich partnerov. Vravím iba jedno. Je to viac taká prosba. Skúste nás chladne neodsudzovať. Ak dôjde k nevere, ešte to nemusí znamenať, že Vás nemilujeme celým srdcom a dušou. Môže to len znamenať, že sme sa raz v živote neubránili svojim pudom a pod vlyvom hormónov zišli z cesty. Skoro ako mikrospánok, z ktorého sa tiež dá niekedy vyjsť bez zranení.

Sám som z cesty zišiel dvakrát v živote, nechcem to už nikdy zopakovať, no aj tak si netrúfnem tvrdiť, že k tomu nedôjde. Bolo by to ako tvrdiť, že nikdy nezaspím za volantom. Viem, že niekedy sú pudy veľmi silné a iba silný človek im dokáže odolať. Chcem byť ten silný človek, or I will die tryin'...

Zmena od hocikiaľ..

10.marec 2012


Dnes je ten deň. Deň, keď väčšina z nás pristupuje k volebným urnám s jedinou myšlienkou.
Myšlienkou na to, aby sme sa mali už konečne o niečo lepšie. Nechceme predsa veľa. Žiaľ, všetko je to jedna veľká nerovnica. Keďže sú medzi nami aj ľudia, ktorí chcú oveľa viac ako veľa, my, ktorí veľa nechceme musíme dostať oveľa menej.


Zmiatla vás táto komplikovaná veta? Presne o tom je predsa politika. Podať človeku myšlienku tak, aby si myslel že podstate chápe, no pri tom je podstata úplne nepodstatná.
Prečo to dovolíme? Prečo sú na slovensku ľudia, ktorí žijú na úkor druhých, a nikomu to neprekáža? A keď prekáža, tak s tým nedokáže nič urobiť..
Buďme chvíľu egoistický a myslime na potreby naše a nie na potreby iných. Pretože ľudia s nami môžu byť spokojní jedine v prípade, že sme my spokojní sami so sebou.


A práve preto som dnes volil srdcom a verím, že od zajtra nastane konečne tá dlhoočakávaná zmena, zmena k lepšiemu. Že budeme môcť byť spokojní sami so sebou, pretože budeme schopní uživiť sami seba, postaviť sa na vlastné nohy a náš život nebude iba o pôžičkách a ťažkom zarábaní peňazí, z ktorých v konečnom dôsledku aj tak nič nemáme...

Srdcom východniar..

24.február 2012


Mnohí bratislavčania majú túto tému už dávno vyjasnenú. Narážky typu: "Všetko čo prišlo z východu by sa tam malo aj urýchlene vrátiť," atď. Kde sa vôbec takáto rivalita vzala, takýto hnev? Väčšina v tom má jasno. Zaberajú miesto na "našom" trhu práce, majú priveľké alkoholické sklony, ich inteligencia sa s tou našou "nedáá" ani len porovnať a pod. Ježia sa mi chlpy už len pri tom ako to píšem, nie to byť schopný niečo také ešte vysloviť..


Čo sme to za ľudia? Prečo máme stále potrebu niekoho ponižovať a povyšovať samých seba? Sám by som to nazval asi závisťou. Závidime človeku to, čo sami napriek veľkej snahe často nedokážeme dosiahnuť. Obyčajný človek, ktorý je natoľko silný, aby opustil svoju domovinu a išiel skúšať šťastie niekam inam, nebodaj bol inteligentnejší alebo šikovnejší a dosiahol to, po čom sme my túžili a čo sa nám dosiahnuť nepodarilo. Nepredstaviteľné!


Každý jeden z nás je výnimočný a dokáže veľké veci, stačí tomu veriť. Čiže závisť znamená iba jednu vec. Veľmi jednoduchú. Je to emócia, ktorá pramení v našom vlastnom pocite menejcennosti...


S láskou, LX

Respect, bro..!

19.február 2012

Môj priateľ chcel dnes vyjadriť svoj postoj k tolerancií. Téma je to vďačná, tak som sa rozhodol predbehnúť.

Tolerancia - slovo, ktoré my egoisti často nevieme pochopiť. Slovo, ktoré by nám častokrát dokázalo ušetriť nejednu väčšiu hádku. Tolerancia, či už vo vzťahu alebo priateľstve, by mala vychádzať z oboch strán. Rešpekt a úctu si človek musí zaslúžiť, no prejaviť ju nie je až také zložité. Na jednej strane dokážeme, že nám na danej osobe záleží, a na strane druhej môžme očakávať rovnaké zaobchádzanie s nami.

Napríklad ja. Som veľký egoista a často dávam svoje potreby na prvé miesta v rebríčku. Moje názory, moje skúsenosti, moje záujmy a moje chute. Niekedy však mávam chvíľky, kedy chcem byť tolerantný a dávať ľuďom najavo, že aj ich potreby sú pre mňa dôležité.

Nie! Tí samotní ľudia sú pre mňa dôležitý, a práve preto - čím budem starší, tým viac budú pre mňa prioritní ľudia a ich potreby, než moje vlastné pôžitky, pretože všetci sme na jednej lodi a mali by sme tu byť jeden pre druhého. A tak vás prosím.. Zabudnime na seba a snažme sa aspoň párkrát do týždňa urobiť niečo aj pre iných. 

Zn.: Spravme si život krajším.

Čo robím zle?!

16.február 2012


Poznáte ten pocit, keď ste si istý, že robíte vo svojom zamestnaní/živote všetko správne, no podľa správania ostatných by ste povedali, že tomu tak vôbec nie je? Neznášam to. V posledných dvoch rokoch som sa v tejto situácií ocitol už veľakrát. Negatívnou vecou je, že ma to vždy psychicky posunie minimálne o štyri kilometrové kroky späť.


Načo sa potom má človek snažiť? Načo chcieť byť výnimočným, keď sa to aj tak podarí iba máloktorému z nás? Nebudem nikomu tvrdiť, aby sme to robili pre svoj vlastný dobrý pocit, pretože v tomto prípade žiaľ náš osobný pocit nikoho netrápi. A ak môj pocit nikoho netrápi, prečo by som sa mal namáhať. Moje činy a rozhodnutia idú z môjho svedomia a presvedčenia, čiže ak sa s niekoho predstavami nezhodujú.. Nie som už ochotný hľadať chyby v sebe, pretože som si svojich chýb vedomý a s čistým srdcom ich dokážem priznať, no neznesiem, aby vo mne niekto hľadal chyby, ktoré tam nie sú. Vy áno?


Jeden chlap to raz vystihol:

"If you want to make the world a better place, than look at yourself and make a change!" - (Man In the Mirror, M.J.)

Sv.Valentín

14.február 2012


Valentín. Skutočný sviatok zaľúbených alebo obyčajný prežitok modernej doby? 


Všetci zaľúbení sú zrazu v strese. Obavy z tohto dňa sú prirodzené, neviete ako svoju polovičku obdarovať, máte obavy z toho, aby všetko dopadlo presne podľa predstáv, každý detail, každá drobnosť. Všetko musí byť výnimočné. Asi tento moment je tým správnym na to, aby sme si uvedomili ako veľmi sa mýlime.
Ak niekoho skutočne milujeme, a nemusí to byť zrovna náš partner, mali by sme mu to vravieť častejšie ako raz do roka. Taktiež vzdať tomuto človeku úctu a vďaku, prekvapiť ho a obdarovať. Nepotrebujeme médiá, ani iné aspekty k tomu, aby sme tak učinili.


Takže skutočný sviatok? Nie. Obyčajný prežitok? V žiadnom prípade! No snažme sa ľúbiť celý život tak, ako to cíti naše srdce, nie dátum v kalendári...:)


P.S.:

Dody, stal si sa mojim svetlom v čase, keď som už videl iba tmu.

Mami, si mojou oporou, za čo ťa budem vždy milovať.

Tati, si skvelý, že si mi splodil bračeka..

Majki, nedokážem si predstaviť svet, v ktorom by si nebol.

Andrej, poznám ťa krátko, no som vďačný za každú chvíľu s tebou.

Maťa, si to, čo každý chlap potrebuje - moja múza.

Pali, každá sekunda s tebou je proste meres!

Jurko, nikdy nezabudnem..

A PRETO VÁS NAVŽDY BUDEM MILOVAŤ! <3

Matky

13.február 2012


Matky a deti. Jediný vzťah, puto, ktoré nikto nepretrhne. Láska, ktorá je skutočne nekonečná. Cit, ktorý vždy bol, je a bude nenahraditeľný..


Nech už máme bolesti, útrapy, keď sa nám nedarí - vždy stoja pri nás, aj keď sú stovky kilometrov ďaleko. Celý život nám chcú iba to dobré, doprajú nám aj z ich posledného. Dalo by sa takto pokračovať veľmi dlho, no podstata veci je jasná. My ľúbime ich a oni nás, aj keď o tom možno často zapochybujeme. Ja osobne som vždy dospel k tomu, že matkine rady boli vždy tými správnymi, že jej myšlienky boli vždy tými opodstatnenými.


Aj keď sme niekedy, krutí - pretože my deti to máme v povahe - prirodzene chceme byť chytrejší, zbehlejší a úspešnejší ako naši rodičia, majme na mysli, že by sme mali zmúdrieť a dosiahnuť to všetko s ich pomocou. Oni nie sú našimi konkurentmi, no našimi najlepšími priateľmi.


Aj týmto by som chcel popriať mojej matke len to najlepšie k jej dnešným narodeninám, nech je i naďalej taká aká je, pretože je v tom najlepšia.

"ĽÚBIM ŤA!"

"Pišta! Nemáš nožík..?"

11.február 2012


Posuňme sa v negatívnych ľudských vlastnostiach o kúsok ďalej. Absolvoval som dnes jednu krásnu debatu, ktorá len potvrdila moje vlastné skúsenosti. Ako je to dávno, čo vám naposledy niekto vrazil nôž do chrbta?  Úprimne..


Ľudská faloš. Veľmi častý a veľmi nepríjemný úkaz, ktorý žiaľ odhalíte neskoro alebo ešte neskôr. Človek je priam uspôsobený na pretvarovanie sa. Ľudia, ktorí nám denno-denne klamú do tváre o tom, akí sme krásni, inteligentní, šikovní, aké máme neskutočné nápady...
Pokračovať by sa dalo do nemoty. Smutné je, že akonáhle sa dotyčnej osobe otočíte chrbtom, akoby to bol niekto iný. Ohovorí vás na každom kroku, v práci na vás donáša za účelom svojho vlastného kariérneho rastu, pretože je omnoho ľahšie tlačiť sa niekomu do rekta ako skutočne niečo dokázať vlastnými schopnosťami.
Prečo musíme takýchto ľudí neustále stretávať? Prečo si búchame vždy hlavu o stenu, ako sme niekomu takému mohli dôverovať? Odpoveď je ľahká. Pretože sme jednými z mála vyvolených, ktorí považujú uvedené správanie za absolútne nepochopiteľné.


Žiaľ, opäť je to niečo, čo nedokážeme vyriešiť, a preto berme každé nasledujúce stretnutie s pretvárkou ako našu vlastnú výhodu. Výhodu, že sme sa takých ľudí naučili konečne rozpoznať.. 


LX

10.február 2012

Dnešný deň by som chcel zakončiť stručným mottom.

"Nebuďme príliš zahľadení sami do seba, môže nám to spôsobiť isté životné prekážky.."

Dobrú noc.. :-)

In vino veritas

9.február 2012


Zdroj energie mi odpočítava posledných 30 minút, tak budem stručný. Práve som prišiel z práce. Odkrútil som si ďaľšiu hodinu naviac a zisťujem, že nadčasy sa stávajú novou rutinou.
Poviete si: "Nevadí mi to, veď aj tak som šťastný, že robím prácu, ktorá ma baví.."
No časom sa tu objaví nová otázka. "Prečo sa mi zdá, že nie som ohodnotený dostatočne?"
Robím si svoju prácu svedomito, precízne a neexistuje pre mňa slovo "nedá sa".. Prečo si tieto podstatné detaily nie je nikto schopný všimnúť? A zrazu zisťujete ako sa tieto otázky nabaľujú jedna za druhou.


Jediný záver, ku ktorému som sa po dlhej dobe dostal je, že nemá význam bojovať s veternými mlynmi. Je v tom iba jedna charakterová črta. Ľudská chamtivosť.


Človek, umiestnený na vrchu pyramídy je vždy ohodnotený najlepšie. Žiaľ časom zistí, že keď dokáže ušetriť na subjektoch pod ním, bude schopný odmeniť seba ešte väčšmi. Vy zrazu iba zisťujete, že nie je rozpočet na nový inventár, že o odmenách môžete maximálne tak snívať, nehovoriac o možnom povýšení, ktoré si myslíte, že by bolo zaslúžené.. Stačí na to jedna veta, ktorú nemáte možnosť napadnúť: "Žiaľ, váš výkon nebol dostatočný, snažte sa viac."


Správnym rozhodnutím je zmena taktiky. Peniaze ničia charakter - dokázaný fakt. Práve preto nerobte veci tak, aby ste presviedčali o svojej dokonalosti iných. Robte ich tak, aby ste každý večer líhali do postele s pocitom, že môžte byť pyšní sami na seba...


---------------
S láskou,


LX

Homosexualita, aneb "hleď si svého"..

8.február 2012


Dnes by som sa chcel vyjadriť k téme, ktorá sa ma žiaľ (či vďakabohu) neodlúčiteľne týka. Nechcem tu riešiť žiadne pre a proti a prečo, etc..
Tento jav je tu už veľmi dlho na to, aby sme si mohli myslieť, že na ňom niečo zmeníme alebo nejak radikálne ovplyvníme. Opäť sa dostávam k svojim predošlým myšlienkám. Všetko je to o ľudskom zmýšlaní.

"Áno, som gay..."

V momente ako som si túto skutočnosť uvedomil a dokázal ju prijať, čo bolo ťažšie ako si možno niektorí z vás myslia, mi zo srdca spadol obrovský balvan, záťaž, ktorá mi znepríjemňovala život. Moji blízki to na moje počudovanie strávili ľahšie ako ja sám, z čoho som mal nesmiernu radosť. Od toho momentu žijem sám so sebou, šťastný a psychicky vyrovnaný, pretože som tým - kým som - a nemusím nič skrývať. Ľudí naokolo so svojou orientáciou neobťažujem a rovnako nechcem byť obťažovaný. To čo sa odohráva za dverami MOJEJ izby nemusí nikoho trápiť. No žiaľ, ľudí to trápi, a niekedy až priveľmi.

Homosexuálov je na svete viac, ako si mnohí dokážeme pripustiť.
A žiaľ iba vďaka exhibicionistickej minorite sme neznášaní. Pretože obyčajný človek si pod slovom gay nepredstaví upraveného a slušného podnikateľa, ktorý nikoho neobťažuje, ale chlapa v ružovom tričku s tenkým hlasom a "rúčkami v bok"..! Nie som žiaden Platón a nevravím, že nás treba uctievať. Jediné, čo väčšina z nás chce je, aby nás tolerovali. Aby som mohol chytiť človeka, ktorého milujem na ulici za ruku bez obáv z toho, že ma niekto zmláti alebo opľuje. Netúžim po výchove detí, ani po tom, aby mojej orientácií niekto tlieskal. Chcem sa iba cítiť bezpečne a mať takú istú možnosť milovať a byť milovaný ako vy.


Mojim názorom teda zostáva fakt, že pokiaľ nepočúvam Gloriu Gaynor na plné pecky v TVOJEJ obývačke, tak nemáš právo ma odsudzovať ani mi znepríjemňovať život..!

"Túto cestu som si nevybral, no nehanbím sa ňou ísť - s hlavou vztýčenou a svedomím čistým..."

Prečo blog?

7. február 2012


Je 01:29 ráno, a ja sa snažím o svoj prvý blog. Blog - tá imaginárna vec na zdieľanie myšlienok a názorov. Kto vôbec tieto bullshity číta?
Môj život začína opäť nenápadne meniť smer jazdy a ja nedisciplinovane stepujem na mieste a čakám na výsledok. Moje pocity sa striedajú rýchlosťou blesku a často už neviem, čo si myslieť. Naozaj sa tento svet rúti bezhlavo do záhuby? S vekom prichádzajú myšlienky, ktoré ma nikdy predtým netrápili a zrazu nechápem, ako som si to doteraz mohol nevšímať...
Dnešná majorita ľudí postráda základné charakterové vlastnosti, ktoré som si myslel, že ešte pred nedávnom boli samozrejmosťou. Mám na mysli slová ako sebaúcta, čestnosť, úprimnosť a hlavne nezištnosť.. Peniaze a statky hýbu svetom, vždy tomu tak bolo a bude, no napriek tejto skutočnosti.. Nedal by sa život pojímať v trochu inom svetle? Jeden môj známy dnes vyslovil vetu, ktorú som si nemohol nezapamätať:

"Peniaze ti síce dávajú väčšiu slobodu, no nie su potrebné natoľko, aby si si slobodu nemohol užiť." - by Stanley,

muž, na prvý pohľad topiaci sa v peniazoch, no na pohľad druhý človek, ktorého bohatstvo nepremohlo. Človek, ktorý si vie užiť život naplno tým, že môže pomôcť iným. Človek, ktorý je šťastny', keď si môže sadnúť s priateľom na lavičku a vychutnať si letný vánok hrajúci sa s jeho dlhými vlasmi..


To, čo ma dnes trápi najviac je, že práve takýchto ľudí je na svete čím ďalej, tým menej..


----------------
Faithfully


LX