Matky a deti. Jediný vzťah, puto, ktoré nikto nepretrhne. Láska, ktorá je skutočne nekonečná. Cit, ktorý vždy bol, je a bude nenahraditeľný..
Nech už máme bolesti, útrapy, keď sa nám nedarí - vždy stoja pri nás, aj keď sú stovky kilometrov ďaleko. Celý život nám chcú iba to dobré, doprajú nám aj z ich posledného. Dalo by sa takto pokračovať veľmi dlho, no podstata veci je jasná. My ľúbime ich a oni nás, aj keď o tom možno často zapochybujeme. Ja osobne som vždy dospel k tomu, že matkine rady boli vždy tými správnymi, že jej myšlienky boli vždy tými opodstatnenými.
Aj keď sme niekedy, krutí - pretože my deti to máme v povahe - prirodzene chceme byť chytrejší, zbehlejší a úspešnejší ako naši rodičia, majme na mysli, že by sme mali zmúdrieť a dosiahnuť to všetko s ich pomocou. Oni nie sú našimi konkurentmi, no našimi najlepšími priateľmi.
Aj týmto by som chcel popriať mojej matke len to najlepšie k jej dnešným narodeninám, nech je i naďalej taká aká je, pretože je v tom najlepšia.
"ĽÚBIM ŤA!"
Prajem zo srdca každej matke takého syna...je to presne to, po čom všetky tážia....milenci, manželia, partneri súdočasne...to puto prechádza rôznymi fázami, ale puto medzi matkou a synom je navždy...neočakáva odmenu, zadosťučinenie, zištnosť - je to bezvýhradne o skutočnom cite - nezištnom, úprimnom a dokonalom- či sú problémy, radosti, starosti - to je prirodzené...puto je večné a naplňa to každú z nás, je nazamenitelné. Ďakujem!
OdpovedaťOdstrániť