Dnes by som sa chcel vyjadriť k téme, ktorá sa ma žiaľ (či vďakabohu) neodlúčiteľne týka. Nechcem tu riešiť žiadne pre a proti a prečo, etc..
Tento jav je tu už veľmi dlho na to, aby sme si mohli myslieť, že na ňom niečo zmeníme alebo nejak radikálne ovplyvníme. Opäť sa dostávam k svojim predošlým myšlienkám. Všetko je to o ľudskom zmýšlaní.
"Áno, som gay..."V momente ako som si túto skutočnosť uvedomil a dokázal ju prijať, čo bolo ťažšie ako si možno niektorí z vás myslia, mi zo srdca spadol obrovský balvan, záťaž, ktorá mi znepríjemňovala život. Moji blízki to na moje počudovanie strávili ľahšie ako ja sám, z čoho som mal nesmiernu radosť. Od toho momentu žijem sám so sebou, šťastný a psychicky vyrovnaný, pretože som tým - kým som - a nemusím nič skrývať. Ľudí naokolo so svojou orientáciou neobťažujem a rovnako nechcem byť obťažovaný. To čo sa odohráva za dverami MOJEJ izby nemusí nikoho trápiť. No žiaľ, ľudí to trápi, a niekedy až priveľmi.
A žiaľ iba vďaka exhibicionistickej minorite sme neznášaní. Pretože obyčajný človek si pod slovom gay nepredstaví upraveného a slušného podnikateľa, ktorý nikoho neobťažuje, ale chlapa v ružovom tričku s tenkým hlasom a "rúčkami v bok"..! Nie som žiaden Platón a nevravím, že nás treba uctievať. Jediné, čo väčšina z nás chce je, aby nás tolerovali. Aby som mohol chytiť človeka, ktorého milujem na ulici za ruku bez obáv z toho, že ma niekto zmláti alebo opľuje. Netúžim po výchove detí, ani po tom, aby mojej orientácií niekto tlieskal. Chcem sa iba cítiť bezpečne a mať takú istú možnosť milovať a byť milovaný ako vy.
Mojim názorom teda zostáva fakt, že pokiaľ nepočúvam Gloriu Gaynor na plné pecky v TVOJEJ obývačke, tak nemáš právo ma odsudzovať ani mi znepríjemňovať život..!
"Túto cestu som si nevybral, no nehanbím sa ňou ísť - s hlavou vztýčenou a svedomím čistým..."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára