Adieu

Nový začiatok. Po každej životnej etape si to zvykneme povedať. Ale koľko tých nových začiatkov nás ešte čaká? Koľko si ich vlastne za život môžme dovoliť? To je otázka, na ktorú by som chcel poznať odpoveď. Nový vzťah, nová práca, nové bývanie, často dokonca všetko naraz. Všetko sú to vážne zmeny. Ako sa dá nájsť rovnováha v dnešnom svete, v ktorom sa každý jeden z nás za niečim ženie? Prečo nám robí problém zastaviť sa a uvedomiť si, že je niekde chyba?

Nechcem už žiadne nové začiatky! Chcem svet s novými prioritami. Svet, ktorý nás nebude nútiť pracovať 50 rokov od rána do večera, aby sme si mohli dovoliť dvojizbový byt, auto a týždňový last minute v Chorvátsku raz ročne. Svet, ktorý na mňa nebude ukazovať prstom, keď pobozkám na ulici muža, ktorého ľúbim. Ľudí, ktorí sa vedia tešiť z úsmevu a šťastia druhých. Ľudí, ktorí sa nebudú biť za bohatstvo, moc a postavenie, práve naopak - za spravodlivosť, rovnoprávnosť, lásku a poctivosť. Chcem stretávať ľudí, ktorí za to stoja a pozerať sa na svet s pýchou v srdci...

A vôbec, rozmýšlam o jednej zmene. O zmene tohto blogu. Číta tieto emotívne sprostosti vôbec niekto? Všetci poznáme naše chyby, vieme čo by sme mali urobiť s našimi životmi.. No urobiť z toho realitu je úplne o niečom inom. To, že budeme čítať podobné blogy nám nepomôže s činom. A preto sa pýtam: Čo by ste chceli radšej? Elektronický herbár, alebo nadávať na slovenskú politiku..? To je predsa vždy v móde..

Prosím vás o nápady. O čom chcete čítať? Nechám to na Vás...