piatok 16. marca 2012

Byť verný? .. No neviem..

15.marec 2012


Práve si píšem s Marcom, ktorý jasne a zreteľne vyjadril svoj názor na tému nevera.
"Nie! Niečo také by som v živote nebol schopný odpustiť..!"
Tu nastáva problém, cez ktorý sa väčšina vzťahov nedostane. Ak človeka skutočne milujeme, tak je ním nevera. Ak nie, tak peniaze.  Naozaj by mala byť nevera potrestaná vždy tak kruto? Prečo sa na to nikdy nepozriete aj z inej strany? Vraví sa, že na vzťahu sa podieľajú vždy dvaja ľudia. Preto vravím, že ak nastane bod s názvom nevera, musím si uvedomiť dôvody, na základe ktorých sa môj partner k niečomu takému vôbec uchýlil.. Chýba mu niečo? Zanedbávam ho? Nie som dostatočne pozorný? Nemyslím častejšie na seba ako na neho? Dalo by sa pokračovať...

Poviem Vám, my muži to máme ťažké. Veľakrát sa stane, že penis neprekričíme. Príde to ako blesk z jasnej oblohy, nečakane a my nevieme, čo robiť. Koniec koncov čo sa týka sexu, v úplnej hĺbke našej podstaty, sme len zvery. Konáme podľa pudov, podľa inštinktov a ego samca je niekedy väčšie ako my sami. Je dokázané, že vnímanie sexu ako takého sa medzi mužmi a ženami výrazne líši. Mnohí z nás vedia oddeliť lásku od sexu. Takí sme my muži. Chceme byť proste pánmi všade kam vojdeme. Nevravím, že je to správne, nevravím poďme a podvádzajme svojich partnerov. Vravím iba jedno. Je to viac taká prosba. Skúste nás chladne neodsudzovať. Ak dôjde k nevere, ešte to nemusí znamenať, že Vás nemilujeme celým srdcom a dušou. Môže to len znamenať, že sme sa raz v živote neubránili svojim pudom a pod vlyvom hormónov zišli z cesty. Skoro ako mikrospánok, z ktorého sa tiež dá niekedy vyjsť bez zranení.


Sám som z cesty zišiel dvakrát v živote, nechcem to už nikdy zopakovať, no aj tak si netrúfnem tvrdiť, že k tomu nedôjde. Bolo by to ako tvrdiť, že nikdy nezaspím za volantom. Viem, že niekedy sú pudy veľmi silné a iba silný človek im dokáže odolať. Chcem byť ten silný človek, or I will die tryin'...

sobota 10. marca 2012

Zmena od hocikiaľ..

10.marec 2012


Dnes je ten deň. Deň, keď väčšina z nás pristupuje k volebným urnám s jedinou myšlienkou.
Myšlienkou na to, aby sme sa mali už konečne o niečo lepšie. Nechceme predsa veľa. Žiaľ, všetko je to jedna veľká nerovnica. Keďže sú medzi nami aj ľudia, ktorí chcú oveľa viac ako veľa, my, ktorí veľa nechceme musíme dostať oveľa menej.


Zmiatla vás táto komplikovaná veta? Presne o tom je predsa politika. Podať človeku myšlienku tak, aby si myslel že podstate chápe, no pri tom je podstata úplne nepodstatná.
Prečo to dovolíme? Prečo sú na slovensku ľudia, ktorí žijú na úkor druhých, a nikomu to neprekáža? A keď prekáža, tak s tým nedokáže nič urobiť..
Buďme chvíľu egoistický a myslime na potreby naše a nie na potreby iných. Pretože ľudia s nami môžu byť spokojní jedine v prípade, že sme my spokojní sami so sebou.


A práve preto som dnes volil srdcom a verím, že od zajtra nastane konečne tá dlhoočakávaná zmena, zmena k lepšiemu. Že budeme môcť byť spokojní sami so sebou, pretože budeme schopní uživiť sami seba, postaviť sa na vlastné nohy a náš život nebude iba o pôžičkách a ťažkom zarábaní peňazí, z ktorých v konečnom dôsledku aj tak nič nemáme...