štvrtok 1. mája 2014

Sebarozvoj 1.2

Kniha na Máj od Donalda J. Trumpa - Nikdy sa nevzdávaj

Počas svojej dlhej podnikateľskej kariéry zažil Donald Trump závratné výšky aj pády. V knihe Nikdy sa nevzdávaj najslávnejší podnikateľ sveta otvorene rozpráva o svojich najväčších výzvach, najhorších chvíľach a najtvrdších bojoch - a ako tieto prekážky premenil na ďalšie úspechy.

Trump vie veľa o tom, ako premeniť porážku na víťazstvo. Už v počiatkoch svojej realitnej kariéry pochopil, že každý projekt sa stretne s nečakanými oneskoreniami, prekážkami a problémami. Začal sa na nepriazeň osudu nielen pripravovať, ale ju dokonca vítať. Tento postoj mu dáva silu na prekonanie prekážok a dosiahnutie úspechu i napriek dlhodobým problémom.

Donald bol pre mňa vždy vzorom. Ani nie ako podnikateľ, skôr ako človek s postojom obrneného tanku. Vždy presne vedel, čo od života očakáva a nikdy sa neuspokojil, kým to nedosiahol. Poznám nespočetné množstvo ľudí, ktorí za svoje neúspechy, choroby (fyzické, psychické, či finančné..), životnú úroveň a všetko ostatné iba ukazujú prstom a keď im povieš, aby začali zmenou od seba, tak si ihneď zaradený medzi motivačnú literatúru. Dámy a páni, jedno je isté.. Život je jednoduchý. Všetko sa deje pre Vás, nie Vám. To, čo si naozaj želáte, dostanete. To, čo si naozaj neželáte, tiež dostanete... Poznať samého seba je začiatok všetkej múdrosti. Všetci úspešní to vedia. Aj Donald Trump.


Zohnať ju môžte tu.


štvrtok 10. apríla 2014

Sebarozvoj 1.1

Už dlhšiu dobu premýšľam nad nejakou pravidelnou rubrikou, ktorá by mohla zaujímať Vás pár, ktorí na tento blog občas kliknete. Nakoľko sa snažím čítať veľa literatúry, ktorá môj život posúva vždy o pár krokov vpred a stalo sa to pre mňa vášňou, rád by som sa delil práve o tieto poznatky a skúsenosti...

Kniha na Apríl od BRONNIE WARE

Čo pred smrťou najviac ľutujeme
  1. Škoda, že som nemal odvahu žiť svoj vlastný život a nie život, ktorý odo mňa očakávali ostatní
  2. Nemal som pracovať tak veľa
  3. Škoda, že som nemal odvahu vyjadriť svoje pocity
  4. Škoda, že som nezostal v kontakte s mojimi priateľmi
  5. Škoda, že som si nedovolil byť šťastnejší
Po mnohých rokoch práce, ktorá ju nenapĺňala, začala Bronnie Ware hľadať prácu, ktorá by mala zmysel. Napriek tomu, že nemala žiadnu kvalifikáciu alebo skúsenosti, začala pracovať v oblasti paliatívnej opatery. Kým Bronnie trávila čas starostlivosťou o potreby zomierajúcich, jej život sa zmenil. Neskôr napísala blog o tom, čo najviac ľutovali ľudia, o ktorých sa starala. Článok "Čo pred smrťou najviac ľutujeme" si získal takú pozornosť, že si ho v prvom roku prečítali viac než tri milióny ľudí na celom svete. Na žiadosť mnohých čitateľov sa Bronnie teraz podelila o svoj vlastný príbeh.

Bronnie mala farebný a rôznorodý život. Zobrala si ponaučenie od zomierajúcich a pochopila, že každý, kto sa vedome rozhodne, môže zomierať s pokojnou mysľou. V tomto úprimnom rozprávaní odhaľuje, čo ľudia na sklonku života ľutujú. Vysvetľuje, ako sa môžeme v pozitívnom zmysle slova popasovať so životom, kým ešte máme čas. 

Táto kniha bola jedna z prvých, ktorá vo mne zanechala silnú stopu a začala ma meniť ako človeka. Keď Vám traja, od seba nezávislí ľudia, povedia, že na TOTO by si sa mal pozrieť, tak by ste tak skutočne mali učiniť, nakoľko to určite stojí za čas aj námahu. 


"Ľudia večne zo seba robia obeť," pokračovala. "Ale komu to chcú nahovoriť? Okrádajú len sami seba. Život nikomu nič nedĺži. Ani nikto iný. Len mi máme povinnosť voči sebe. Najlepšie, ako mať zo života čo najviac, je vážiť si ho ako dar a necítiť sa ako obeť."

"Keď som nemala peniaze, bolo to obvykle preto, že som sa sústredila na ich nedostatok a ten sa len zväčšoval. Naučila som sa však veriť, že mám schopnosť pritiahnuť k sebe to, čo potrebujem. Presne tak to je. Strach nás úplne zablokuje. Peniaze sú len iným druhom energie, ktorá nám všetkým chce priniesť dobro a šťastie. Nepoužívame ju ale správne, dávame jej moc, obávame sa jej. V honbe za ňou, ako posadnutí, vychyľujeme svoje životy z rovnováhy. Dostupná je rovnako ako vzduch, ktorý dýchame. Nestrácame čas obavami, či budeme mať dostatok vzduchu. Nemali by sme strácať čas ani obavami, či budeme mať dosť peňazí. Práve takéto myšlienky zabraňujú tejto krásnej, tvorivej energii, aby k nám mohla prúdiť."

Hovorí sa, že všetko sa deje presne v tom správnom momente, nie príliš skoro ani príliš neskoro. Ďakujem, že si ma táto knižka našla presne vtedy, keď som ju potreboval a ďakujem Peťkovi, pretože presne takéto dary majú zmysel... 


Zohnať ju môžte tu.

pondelok 24. marca 2014

Job 1:21

Boh dal a Boh vzal. Veta, ktorá pre mňa dlhú dobu veľa znamenala. Nevedel som prečo. Myslel som si, že vyjadruje Život a neustály kruh, v ktorom som sa točil. Iba málokto vie, že tento výrok pochádza zo Svätého písma - Jób 1:21 - "The Lord gave and the Lord has taken away." Teraz už viem, že vo svojej hlbokej podstate sa odvoláva na niečo úplne iné, skryté, a pritom tak očividné.

Život je tvorivý proces, ktorého účelom je rozpamätanie sa. Rozpamätanie sa, Kým sme, a priblíženie sa tejto podstate najviac ako to ide. A práve pre túto činnosť sme boli obdarovaní schopnosťou tvoriť. Každý deň, každú hodinu i minútu vytvárame Život. Našimi myšlienkami, rozhodnutiami, slovami a činmi. Najpodstatnejšie je, že správnosť týchto krokov je absolútne relatívna. Každý z nich totiž vytvorí výsledok - výsledok, ktorý nie je ani "správny" ani "nesprávny", pretože zistenie Kým sme môžme prežívať cez situácie, ktoré vyjadrujú to, Kým sme, no rovnako aj cez situácie, ktoré nám dajú pocítiť to, Kým nie sme. Aj preto sa svojimi rozhodnutiami často dostávame do situácií, ktoré vyjadrujú Kým nie sme, pretože tak vieme postupne veľmi presne ohraničiť to, Kým sme.
Tak ako Boh je trojjediným bytím (Otec, Syn a Duch svätý), tak i človek bol stvorený na jeho obraz (duša, myseľ a telo). A práve pri procese tvorenia - teda pri procese žitia - sú tieto tri aspekty neodlúčiteľné. Naša schopnosť udržať ich v Jednote je kľúčová. 

Myšlienka[Duša] <-> Slovo[Myseľ] <-> Čin[Telo]



Neznamená teda tvrdenie, že "človek je obrazom Božím" fakt, že každý z nás ním je?

Boh dal a Boh vzal... Skutočne to tak je. Akurát zabúdame na fakt, že tým Bohom, ktorý mi dáva a berie som v skutočnosti iba ja sám. Ja a môj osobný proces tvorenia. Túžba rozpamätať sa Kým som. A preto nečakajme, kým nám bude dané. Dajme si...


utorok 2. júla 2013

Istoty

Istota. Všetci ju dobre poznáme. Väčšina z nás po nej dokonca túži, no žiaľ majorita ani nevie ako ju ohúriť a získať. Poznáte ten pocit, keď si myslíte, že ju už konečne máte v hrsti a ona vás neopustí? Jeden z najlepších pocitov, myslím si. No poznáme ten kŕč v tvári, keď nás tá sviňa opustí? Samozrejme, a robí to rada a často. Akoby to bolo jej samotnou náplňou urobiť nás na okamih šťastnými a potom nás odkopnúť. Dokonca si začínam myslieť, že jej najlepšou kamoškou je Sebaľútosť, ktorá je vždy pripravená vystriedať ju. Taká wing-girl ako by sme ju mohli nazvať, rozdiel je akurát v tom, že pri nej nevyzeráme až tak atraktívne ako pri Istote...

Istota vo vzťahu, v zamestnaní, v zdraví, v športe... Existuje vôbec? Nie je iba takou ilúziou kapitalistického sveta? Tou krásnou ilúziou 90-60-90, kvôli ktorej sme ochotní robiť divy a prenášať hory? Ja si myslím, že áno! Myslím si, že jediná Istota, ktorú by som chcel ohúriť a dostať "do postele" je tá vo mne. Nechcem sa hnať za nejakou predstavou, ktorú mi svet predkladá za štandard. Chcem chodiť právom po svete so vztýčenou hlavou a vytvoriť si vlastné Istoty, ktoré budú správne, pretože budú moje. Nebudú ma chcieť odkopnúť ani dohodiť nejakej kamoške.


A to isté želám aj Vám! Nenechajte sa strhnúť ilúziami. Vážte si seba samých. Ak sa niekde necítite dobre, odíďte. Ak zistíte, že Váš partner nie je ten, o ktorom snívate, odíďte. Aký má zmysel, držať sa ilúzií a nechcieť sa pustiť?




Ak by sa napr. táto žena držala ilúzií a istôt, možno by sme dnes ešte nakupovali limitované edície parfémov Chanel v tuzexe a nemohli chodiť do Hainburgu na výhodné nákupy...




In memory of M.Thatcher and my own certainties...


piatok 21. júna 2013

Vodnár v duši

"Vodnár? To vám predsa nemôže fungovať..!" - Jedna z prvých viet, ktorú nadhodila moja mama.

Bol to piatkový večer, 11.január 2013, keď sa mi na lište objavila správa od "agent.sk". Hmm, aký tajuplne sexistický nick bola asi prvá myšlienka, ktorá mi prebehla hlavou. Nakoľko som sa nudil a pre zábavu otváral vždy všetky správy, klikol som aj na túto. Rozhovor začal cca o desiatej, dosť neskoro na to, že ráno som mal vstávať o pol siedmej kvôli budovaciemu semináru v Martine. Holger Kunath, svetová jednotka, nám mal prísť vyrozprávať Jeho životnú story, a to si naozaj nechali ujsť, len tí najtupší.. Už v ten večer som mal pocit, že agent je iný, ako som ho zaradil podľa nicku. Šarmantný, trefný, citlivý a nadmerne inteligentný, čo sa na portáloch typu "som zúfalý, zoznámme sa" často nevidí. Ak si Alex s niekým vydrží písať viac ako 3 hodiny je jasné, že to pri tej jednej konverzácií neskončí. A tak sme sa o štvrtej rannej rozlúčili s pocitom "ou" a vedomím, že to nie je ani z ďaleka ukončené. Volal sa Michal.

Cesta do Martina ubehla rýchlo. Pri Jožových piesňach multikulturálnej opernej skupiny Il Divo a Adamových bonmotoch. S ním sa človek proste nikdy nenudí. Chcel by som byť ako on. Vo veľa veciach sme si podobní, v mnohom odlišní, aj preto to už možno spolu ťaháme tak dlho. Už od strednej som mu závidel veľa vecí.  Jeho vzťah s otcom a bratom, ktorí s ním nežijú, no majú k sebe veľmi blízko. Jeho šľachetnosť a schopnosť potláčať svoje vlastné pocity pre dobro väčšiny. Nikdy sa nemal komu vyrozprávať a vyplakať, možno aj pre to s tým má dodnes problém. 



Holger bol skvelý! Potlesk deviatich stoviek ľudí hovorí za všetko. Z časti ohúrení, z časti unavení sadáme po celom dni do auta a dúfame v rýchly návrat domov. V hlave mi výrilo toľko myšlienok, no jedna sa stále vracala. Michal. Čo je na ňom také iné? Prečo mám po párhodinovom rozhovore pocit, že ho poznám už minimálne pol roka? Doma mám predsa muža, ktorý ma miluje a bojí sa o mňa, a aj napriek tomu som si naňho dnes ani raz nespomenul. Sme spolu síce iba rok aj nejaké drobné, no premňa je to ako dekáda. Prečo si nevážim to, čo mám? Adam zaspal, čo bol prúser, pretože som vedel, že najbližšie tri hodiny sa tých myšlienok nezbavím.