"Vodnár? To vám predsa nemôže fungovať..!" - Jedna z prvých viet, ktorú nadhodila moja mama.
Bol to piatkový večer, 11.január 2013, keď sa mi na lište objavila správa od "agent.sk". Hmm, aký tajuplne sexistický nick bola asi prvá myšlienka, ktorá mi prebehla hlavou. Nakoľko som sa nudil a pre zábavu otváral vždy všetky správy, klikol som aj na túto. Rozhovor začal cca o desiatej, dosť neskoro na to, že ráno som mal vstávať o pol siedmej kvôli budovaciemu semináru v Martine. Holger Kunath, svetová jednotka, nám mal prísť vyrozprávať Jeho životnú story, a to si naozaj nechali ujsť, len tí najtupší.. Už v ten večer som mal pocit, že agent je iný, ako som ho zaradil podľa nicku. Šarmantný, trefný, citlivý a nadmerne inteligentný, čo sa na portáloch typu "som zúfalý, zoznámme sa" často nevidí. Ak si Alex s niekým vydrží písať viac ako 3 hodiny je jasné, že to pri tej jednej konverzácií neskončí. A tak sme sa o štvrtej rannej rozlúčili s pocitom "ou" a vedomím, že to nie je ani z ďaleka ukončené. Volal sa Michal.
Cesta do Martina ubehla rýchlo. Pri Jožových piesňach multikulturálnej opernej skupiny Il Divo a Adamových bonmotoch. S ním sa človek proste nikdy nenudí. Chcel by som byť ako on. Vo veľa veciach sme si podobní, v mnohom odlišní, aj preto to už možno spolu ťaháme tak dlho. Už od strednej som mu závidel veľa vecí. Jeho vzťah s otcom a bratom, ktorí s ním nežijú, no majú k sebe veľmi blízko. Jeho šľachetnosť a schopnosť potláčať svoje vlastné pocity pre dobro väčšiny. Nikdy sa nemal komu vyrozprávať a vyplakať, možno aj pre to s tým má dodnes problém.
Holger bol skvelý! Potlesk deviatich stoviek ľudí hovorí za všetko. Z časti ohúrení, z časti unavení sadáme po celom dni do auta a dúfame v rýchly návrat domov. V hlave mi výrilo toľko myšlienok, no jedna sa stále vracala. Michal. Čo je na ňom také iné? Prečo mám po párhodinovom rozhovore pocit, že ho poznám už minimálne pol roka? Doma mám predsa muža, ktorý ma miluje a bojí sa o mňa, a aj napriek tomu som si naňho dnes ani raz nespomenul. Sme spolu síce iba rok aj nejaké drobné, no premňa je to ako dekáda. Prečo si nevážim to, čo mám? Adam zaspal, čo bol prúser, pretože som vedel, že najbližšie tri hodiny sa tých myšlienok nezbavím.
