Istoty

Istota. Všetci ju dobre poznáme. Väčšina z nás po nej dokonca túži, no žiaľ majorita ani nevie ako ju ohúriť a získať. Poznáte ten pocit, keď si myslíte, že ju už konečne máte v hrsti a ona vás neopustí? Jeden z najlepších pocitov, myslím si. No poznáme ten kŕč v tvári, keď nás tá sviňa opustí? Samozrejme, a robí to rada a často. Akoby to bolo jej samotnou náplňou urobiť nás na okamih šťastnými a potom nás odkopnúť. Dokonca si začínam myslieť, že jej najlepšou kamoškou je Sebaľútosť, ktorá je vždy pripravená vystriedať ju. Taká wing-girl ako by sme ju mohli nazvať, rozdiel je akurát v tom, že pri nej nevyzeráme až tak atraktívne ako pri Istote...

Istota vo vzťahu, v zamestnaní, v zdraví, v športe... Existuje vôbec? Nie je iba takou ilúziou kapitalistického sveta? Tou krásnou ilúziou 90-60-90, kvôli ktorej sme ochotní robiť divy a prenášať hory? Ja si myslím, že áno! Myslím si, že jediná Istota, ktorú by som chcel ohúriť a dostať "do postele" je tá vo mne. Nechcem sa hnať za nejakou predstavou, ktorú mi svet predkladá za štandard. Chcem chodiť právom po svete so vztýčenou hlavou a vytvoriť si vlastné Istoty, ktoré budú správne, pretože budú moje. Nebudú ma chcieť odkopnúť ani dohodiť nejakej kamoške.

A to isté želám aj Vám! Nenechajte sa strhnúť ilúziami. Vážte si seba samých. Ak sa niekde necítite dobre, odíďte. Ak zistíte, že Váš partner nie je ten, o ktorom snívate, odíďte. Aký má zmysel, držať sa ilúzií a nechcieť sa pustiť?

Ak by sa napr. táto žena držala ilúzií a istôt, možno by sme dnes ešte nakupovali limitované edície parfémov Chanel v tuzexe a nemohli chodiť do Hainburgu na výhodné nákupy...

In memory of M.Thatcher and my own certainties...

Vodnár v duši

"Vodnár? To vám predsa nemôže fungovať..!" - Jedna z prvých viet, ktorú nadhodila moja mama.

Bol to piatkový večer, 11.január 2013, keď sa mi na lište objavila správa od "agent.sk". Hmm, aký tajuplne sexistický nick bola asi prvá myšlienka, ktorá mi prebehla hlavou. Nakoľko som sa nudil a pre zábavu otváral vždy všetky správy, klikol som aj na túto. Rozhovor začal cca o desiatej, dosť neskoro na to, že ráno som mal vstávať o pol siedmej kvôli budovaciemu semináru v Martine. Holger Kunath, svetová jednotka, nám mal prísť vyrozprávať Jeho životnú story, a to si naozaj nechali ujsť, len tí najtupší.. Už v ten večer som mal pocit, že agent je iný, ako som ho zaradil podľa nicku. Šarmantný, trefný, citlivý a nadmerne inteligentný, čo sa na portáloch typu "som zúfalý, zoznámme sa" často nevidí. Ak si Alex s niekým vydrží písať viac ako 3 hodiny je jasné, že to pri tej jednej konverzácií neskončí. A tak sme sa o štvrtej rannej rozlúčili s pocitom "ou" a vedomím, že to nie je ani z ďaleka ukončené. Volal sa Michal.

Cesta do Martina ubehla rýchlo. Pri Jožových piesňach multikulturálnej opernej skupiny Il Divo a Adamových bonmotoch. S ním sa človek proste nikdy nenudí. Chcel by som byť ako on. Vo veľa veciach sme si podobní, v mnohom odlišní, aj preto to už možno spolu ťaháme tak dlho. Už od strednej som mu závidel veľa vecí.  Jeho vzťah s otcom a bratom, ktorí s ním nežijú, no majú k sebe veľmi blízko. Jeho šľachetnosť a schopnosť potláčať svoje vlastné pocity pre dobro väčšiny. Nikdy sa nemal komu vyrozprávať a vyplakať, možno aj pre to s tým má dodnes problém. 

Holger bol skvelý! Potlesk deviatich stoviek ľudí hovorí za všetko. Z časti ohúrení, z časti unavení sadáme po celom dni do auta a dúfame v rýchly návrat domov. V hlave mi výrilo toľko myšlienok, no jedna sa stále vracala. Michal. Čo je na ňom také iné? Prečo mám po párhodinovom rozhovore pocit, že ho poznám už minimálne pol roka? Doma mám predsa muža, ktorý ma miluje a bojí sa o mňa, a aj napriek tomu som si naňho dnes ani raz nespomenul. Sme spolu síce iba rok aj nejaké drobné, no premňa je to ako dekáda. Prečo si nevážim to, čo mám? Adam zaspal, čo bol prúser, pretože som vedel, že najbližšie tri hodiny sa tých myšlienok nezbavím.

Adieu

Nový začiatok. Po každej životnej etape si to zvykneme povedať. Ale koľko tých nových začiatkov nás ešte čaká? Koľko si ich vlastne za život môžme dovoliť? To je otázka, na ktorú by som chcel poznať odpoveď. Nový vzťah, nová práca, nové bývanie, často dokonca všetko naraz. Všetko sú to vážne zmeny. Ako sa dá nájsť rovnováha v dnešnom svete, v ktorom sa každý jeden z nás za niečim ženie? Prečo nám robí problém zastaviť sa a uvedomiť si, že je niekde chyba?

Nechcem už žiadne nové začiatky! Chcem svet s novými prioritami. Svet, ktorý nás nebude nútiť pracovať 50 rokov od rána do večera, aby sme si mohli dovoliť dvojizbový byt, auto a týždňový last minute v Chorvátsku raz ročne. Svet, ktorý na mňa nebude ukazovať prstom, keď pobozkám na ulici muža, ktorého ľúbim. Ľudí, ktorí sa vedia tešiť z úsmevu a šťastia druhých. Ľudí, ktorí sa nebudú biť za bohatstvo, moc a postavenie, práve naopak - za spravodlivosť, rovnoprávnosť, lásku a poctivosť. Chcem stretávať ľudí, ktorí za to stoja a pozerať sa na svet s pýchou v srdci...

A vôbec, rozmýšlam o jednej zmene. O zmene tohto blogu. Číta tieto emotívne sprostosti vôbec niekto? Všetci poznáme naše chyby, vieme čo by sme mali urobiť s našimi životmi.. No urobiť z toho realitu je úplne o niečom inom. To, že budeme čítať podobné blogy nám nepomôže s činom. A preto sa pýtam: Čo by ste chceli radšej? Elektronický herbár, alebo nadávať na slovenskú politiku..? To je predsa vždy v móde..

Prosím vás o nápady. O čom chcete čítať? Nechám to na Vás... 

Avada Kedavra, depka fuč!

04.Apríl 2013

Dobré správy! Vidím slnko! Na túto vetu sa teším už od novembra. Prognózy vravia, že už bude konečne teplejšie. To sú správy, ktoré chceme počúvať! Nie koľko áut dostalo šmyk a koľko policajtov si musí kupovať remeň za svoje.. Celsiusy a Fahrenheity chceme. A najlepšie v čo najväčších číslach..:) Je 15:00 a ja oficiálne uzatáram studené obdobie 12/13. Už nikdy viac! Zahodím konečne tú niekoľkomesačnú depresiu do zberu, lebo sme sa zhodli, že sa už na seba nemôžme ani pozerať. Mama vraví, že to mám z tej hudby, čo počúvam, no očividne nepozná rozdiel medzi krásnou britskou melanchóliou a klasickou slovenskou depresiou..! Najbližšie dni má prísť dážď, a preto vyzývam všetkých - nechajme dážniky doma a dovoľme mu zmyť všetko zlé, čo sa na nás za posledné mesiace nalepilo. Slnko opäť vyjde vysoko na oblohu a prebudí všetku krásu v nás aj mimo nás.

Ide leto. Ten čas, ktorý každý z nás tak miluje. Slnko, voda, relax, drinky, "všetci cecky venku".. Pripravme sa na to. Vychutnávajme si jedlo, spoznávajme nových ľudí, strácajme seba samých, lebo to je jediná cesta, ako sa môžme nachádzať. Ako vraví jedna úžasná nadácia: "Give love, share hope." 2013 je rokom zmien, aj preto šírme tú nádej, že všetko sa mení k lepšiemu. Kedysi ľuďom stačila nádej, aby dokázali všetko zlé prekonať. Prečo by nemala nám?

Rozlúčil by som sa vetou človeka, ktorého poznám krátko, no z tej energie praskajú poháre.. :))

"Som šťastný, keď som obklopený ľuďmi, ktorí sú šťastní, prekonávajú vlastné hranice a inšpirujú ma. Som šťastný, keď ideme jeden vedľa druhého, zaberieme celý chodník, kečup z hotdogu nám kvapká na prsty a spolu sa smejeme. Vtedy viem, že celé to má význam." - Bc.Patrik Igaz

Jason Mraz - I Won't Give Up

    Táto krásna pieseň mi dnes dáva silu a vieru. 

I won't give up on us

Even if the skies get rough

I'm giving you all my love

I'm still looking up 

'Cause even the stars they burn

Some even fall to the earth

We've got a lot to learn

God knows we're worth it

No, I won't give up

The Best Choice Award, 2013

21.marec 2013

Na začiatok musím konštatovať, že by som sa mal v kúte hanbiť. Je marec a ja píšem svoj prvý príspevok pre rok 2013. Pravdou je, že ma moja inšpirácia opustila. Môj život sa pomaly vybral cestou hmlistou, ktorej koniec je ďaleko v nedohľadne. Moje vnútro vyplnili pocity, ktoré sa bojím pomenúvať. Jedno však viem. Mám strach z toho, čo príde. Budúcnosť so všetkými svojimi prekvapeniami. Nech si ich niekam strčí!, ja mám slabé srdce...

Mávate niekedy pocit, že ste totálne mimo? Všetko ma pohlcuje a rozptyluje. Škola, rodina, city, politika, počasie.. Pre Kristove rany TO POČASIE!! :/ Depku strieda zlosť, zlosť zas sebaľútosť..
Sebaľútosť. Kto vymyslel túto charakterovú črtu? Je mi z nej na grcanie, no aj napriek tomu sa jej tak rád oddávam. Ževraj sa uzatváram sám do seba.. A toto sa kedy stalo? "Veď Alex bol vždy taký šťastný a nemal problém so zdieľaním svojich pocitov a súkromia." Spare me the bullshit - ľudia sa menia! Bolí ma z toho všetkého duša, no som odhodlaný udržať úsmev na svojej tvári a bojovať s noblesou až do posledného dychu. Už mám dosť ľutovania sa, obviňovania druhých, zaliezania pod perinu. Bodaj by nebol úsmev na tvárach ľudí tak vzácny, keď sa všetci tak vrúcne oddávame sebaľútosti a negatívnym pocitom, ktoré možno nevedome, no efektívne predávame ďalším okoloidúcim. Niektorí nám za to dokonca ešte aj platia. Dosť nahovno biznis.

Rok 2013 je rokom zmien. Aj preto bude mojim predsavzatím robiť ľudí šťastnými tak často a intenzívne ako mi to len moje Ja umožní. 
Ide jar, oblečme sa do teplých farieb, chyťme sa za ruky a snažme sa ľúbiť všetko a všade, kde to len bude možné. Cestu totiž nestačí iba poznať, treba sa po nej aj vydať.

"Kde ty čierne vidíš, ja budem biele vnímať." 

- Dan Brown