Na začiatok musím konštatovať, že by som sa mal v kúte hanbiť. Je marec a ja píšem svoj prvý príspevok pre rok 2013. Pravdou je, že ma moja inšpirácia opustila. Môj život sa pomaly vybral cestou hmlistou, ktorej koniec je ďaleko v nedohľadne. Moje vnútro vyplnili pocity, ktoré sa bojím pomenúvať. Jedno však viem. Mám strach z toho, čo príde. Budúcnosť so všetkými svojimi prekvapeniami. Nech si ich niekam strčí!, ja mám slabé srdce...
Mávate niekedy pocit, že ste totálne mimo? Všetko ma pohlcuje a rozptyluje. Škola, rodina, city, politika, počasie.. Pre Kristove rany TO POČASIE!! :/ Depku strieda zlosť, zlosť zas sebaľútosť..
Sebaľútosť. Kto vymyslel túto charakterovú črtu? Je mi z nej na grcanie, no aj napriek tomu sa jej tak rád oddávam. Ževraj sa uzatváram sám do seba.. A toto sa kedy stalo? "Veď Alex bol vždy taký šťastný a nemal problém so zdieľaním svojich pocitov a súkromia." Spare me the bullshit - ľudia sa menia! Bolí ma z toho všetkého duša, no som odhodlaný udržať úsmev na svojej tvári a bojovať s noblesou až do posledného dychu. Už mám dosť ľutovania sa, obviňovania druhých, zaliezania pod perinu. Bodaj by nebol úsmev na tvárach ľudí tak vzácny, keď sa všetci tak vrúcne oddávame sebaľútosti a negatívnym pocitom, ktoré možno nevedome, no efektívne predávame ďalším okoloidúcim. Niektorí nám za to dokonca ešte aj platia. Dosť nahovno biznis.
Rok 2013 je rokom zmien. Aj preto bude mojim predsavzatím robiť ľudí šťastnými tak často a intenzívne ako mi to len moje Ja umožní.
Ide jar, oblečme sa do teplých farieb, chyťme sa za ruky a snažme sa ľúbiť všetko a všade, kde to len bude možné. Cestu totiž nestačí iba poznať, treba sa po nej aj vydať.
"Kde ty čierne vidíš, ja budem biele vnímať."
- Dan Brown
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára